Úryvky

Podvody, vraždy, špionážne aféry - celkovo 20 prípadov spracovaných podľa dobovej tlače a súdnych spisov. 

Hneď prvý prípad vyvoláva zimomriavky. Prenesme sa do atmosféry krátko po skončení prvej svetovej vojny...

Krvavý súd francúzskeho plukovníka

(1919)

Leto roku 1919 neprinieslo do našich krajín vytúžený pokoj. Na papieri síce vznikol nový štát, no jeho hranice ešte zďaleka neboli pevné. Rodili sa v nepokoji, v neistote a v ozvene výstrelov, ktoré neutíchli ani po novembrovom prímerí. Zatiaľ čo na Morave prebiehali boje o Tešínsko, slovenská časť republiky čelila tlaku maďarských vojsk. Po komunistickom prevrate vedenom Bélom Kunom a vzniku Maďarskej republiky rád sa napätie zmenilo na krvavý konflikt, ktorý dnes poznáme aj ako Boj o Slovensko. Južná hranica sa menila zo dňa na deň podľa toho, ako sa posúvali línie vojsk, a medzi tým všetkým stáli unavení vojaci, ktorí si len nedávno vydýchli po hrôzach svetovej vojny a teraz mali znovu bojovať.

V okolí Levíc, kde takisto prebiehali tuhé boje operovala 3. československá brigáda pod velením francúzskeho plukovníka Julesa Kieffera. Do funkcie bol menovaný len nedávno, no už od prvých dní bolo zrejmé, že ide o muža, ktorý sa spolieha viac na tvrdú ruku, ako na kompromisy. Major Augustín Malár – neskorší generál slovenskej armády - naňho o niekoľko rokov neskôr spomínal ako na tvrdého, neústupného veliteľa s oceľovým výrazom v tvári, ktorý takmer nespal, a predsa nikdy nepôsobil unavene. Práve táto jeho povaha, schopná udržať jednotku pohromade aj v chaose, sa však mala stať aj zdrojom tragédie.

Fotografia, zachytávajúca československých vojakov s dedinčanmi pri Vrábľoch  (neznámy autor, zdroj: www.bojoslovensko.sk)

Týmto sa príbeh nekončí. Aké boli ďalšie osudy vojakov 3. československej brigády, ich veliteľa a ako do ich osudov zasiahol prezident Masaryk sa dočítate v knihe, alebo si môžete celú kapitolu stiahnuť teraz. Som zvedavý na vaše reakcie, môžete mi ich posielať na mail.